Choď na obsah Choď na menu
 


Aj deň bláznov má svoju históriu!!!

2. 4. 2008

BRATISLAVA - Prvý apríl sa v minulosti vo viacerých kultúrach oslavoval v podstate ako príchod jari. V starovekom Ríme sa tento sviatok nazýval Hilaria a bol zasvätený božstvu menom Attis, ktorého kult pochádzal z maloázijskej Frýgie.

Slávnosť sa nazývala aj Festum stultorum, teda sviatok pochábeľov. Trval od 25. marca a vrcholil prvého apríla.

V súčasnosti sa 1. apríl v Taliansku nazýva aj Rímske dni smiechu. V tieto dni sa ľudia voľakedy zbavovali starých vecí, vystrájali žarty svojim príbuzným a priateľom, obliekali sa do smiešnych a čo najfarebnejších šiat.

Tradíciu Dňa bláznov však možno hľadať aj vo vzdialenejšej kultúre - až v Indii, kde sa od 30. marca do 1. apríla konali slávnosti Huli, vyznačujúce sa veľkolepými karnevalmi a maskami. Ľudia museli vypĺňať rôzne nezmyselné príkazy a ak nevedeli vtipne reagovať či nepochopili, že ide o žart, vyvolávali v okolí salvy smiechu a nazývali ich bláznami osláv.

V európskych ľudových povestiach sa uvádza, že 1. apríla Boh zhodil z nebies Lucifera alebo sa narodil - niekedy pre zmenu zomrel - Judáš Iškariotský. Tak či onak, 1. apríl je deň, keď sa v plnej kráse a sile môžu predviesť vtipkári.

V stredoveku takmer celý západný kresťanský svet oslavoval príchod nového roka práve na jar, v blízkosti tohto dátumu. Slávnosti boli prevzaté zo starorímskych - respektíve na začiatok apríla pripadali Veľkonočné sviatky, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

V roku 1582 zaviedol pápež Gregor XIII. reformu juliánskeho kalendára a príchod nového roka sa presunul na 1. január. Ako prvý panovník prijal gregoriánsky kalendár francúzsky kráľ Karol IX. roku 1564, presunul oslavy príchodu nového roka na 1. január, takže 1. apríl zostal už iba ako sviatok žartov a veselosti.

Na začiatku nového roka bolo zvykom vzájomne sa obdarúvať, čo sa síce na 1. apríla v niektorých krajinách udržalo, ale darčeky zmenili svoju podobu a význam - nadobudli skôr zábavný charakter. Vo Francúzsku dostal 1. apríl názov Poisson d'Avril (aprílová ryba), pretože v tom čase sa Slnko nachádza v znamení Rýb.

Spočiatku bol 1. apríl v krajine galského kohúta len záležitosťou viac-menej rodinnou, neskôr sa však rôzne žartíky začali robiť aj medzi priateľmi a známymi. Deti sa usilovali na chrbty svojich kamarátov nenápadne pripevniť rybu vystrihnutú z papiera, a ak sa im to podarilo, na poznamenaného pokrikovali - aprílová ryba, aprílová ryba! Prvý apríl sa vo Francúzsku oslavuje dlho do noci, konajú sa ľudové slávnosti so spevom a tancom.

Postupne sa oslavy Dňa bláznov rozšírili aj do iných krajín. V Anglicku je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až dva dni -
 
druhý deň sa nazýval "zadkový deň" a žarty boli krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej časti ľudského tela.

V Portugalsku sa "bláznivý" apríl oslavuje v nedeľu a pondelok pred Veľkým týždňom. K najobvyklejším žartom patrí posypať svojich priateľov múkou.

Do USA bláznivý apríl priniesli kolonisti z Anglicka a Francúzska. Ľudia vítajú začiatok apríla vymýšľaním žartovných kúskov, osvedčeným je napríklad upozorniť kamaráta, že má niečo na spodku topánky. Ak sa dá nachytať, s radosťou naňho Američania pokrikujú, že je aprílový blázon. Tento zvyk je zaužívaný v Nemecku už spred roku 1600. Do Fínska sa táto tradícia dostala na konci 18. storočia zo Švédska.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.